Patrik Spišiak

Na Slovensku sa každý rok dôchodok zvyšuje o dôchodcovskú infláciu. Teda o % aké sa v minulom roku zvýšili spotrebiteľské ceny. Ak ale za rovnaké obdobie teda jeden rok nedôjde k zvýšeniu mzdy u zamestnanca musí logicky, dôsledkom inflácie dôjsť k zníženiu jeho životnej úrovne. Tento efekt sa opakuje každý rok pokiaľ jeho mzda ostane nezmenená. Takže nie je to len pocit ľudí, že sa ich finančná situácia nezlepšuje, ale drsná skutočnosť. Pokiaľ sa vám aspoň raz za rok nezvýši výška vašej mzdy inflácia spôsobí, že vaša životná úroveň klesne, keďže si za svoju mzdu kúpite menej než rok predtým. Inflácia sa zložito meria, preto je veľmi ťažké presne vypočítať aký dopad mala na obyvateľov. Ľudia minú väčšinu svojho príjmu na potraviny, bývanie, dopravu a energie. Všetky štyri spomenuté položky zasiahla inflácia viac než bol jej deklarovaný priemer, ktorý býva menej ako 2 % ročne. Znamená to teda, že inflácia oveľa ťažšie zasiahne práve ľudí s nižšími príjmami.
Máme tu 2 trvalé riešenia problému. Tým prvým a najlepším riešením je zastaviť expanzívnu politiku ECB (existujú národní guvernéri ktorí sú proti expanzívnej politike) a tým druhým je každoročné zvyšovanie všetkých platov na základe vzorca, ktorý bude podobný ako ten na výpočet dôchodcovskej inflácie. V prípade, že sa ani jedno riešenie nepodarí presadiť, stále sa dá znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Avšak toto je iba dočasné riešenie keďže inflácia nastáva každý rok avšak znižovať dane aj odvody sa dá iba po určitú hranicu.
Veľa ekonómov a dokonca aj bežných ľudí si myslí, že bez inflácie by ekonomika skolabovala a to dôsledkom toho, že by klesla spotreba. Argumentujú tým, že v prípade neustáleho poklesu cien by ľudia odkladali spotrebu na pozdejšie, keď ceny viac klesnú. Ich argument vyzerá na prvý pohľad logicky ale obávam sa, že ak sa naň pozrieme bližšie už to tak nebude.
HDP je len číslo ktoré síce zhruba ukazuje výkonnosť ekonomiky avšak treba ho brať s porozumením. V Japonsku celkové HDP rastie iba veľmi pomaly avšak, keďže ich populácia klesá, ich HDP na hlavu v skutočnosti rastie a ak sa im neznižujú platy ich životná úroveň v dôsledku deflácie musí rásť a nie klesať. Najviac ohrozený segment v čase deflácie je akciový trh, ale ten nemá s reálnou ekonomikou veľa spoločného.(Pokles akciového trhu počas deflácie je hlavný dôvod prečo väčšina ekonómov a ľudí v biznise infláciu obhajuje ako keby im išlo o život.)
V histórií sú zaznamenané dlhé desaťročia ekonomického rastu počas neustáleho poklesu cien napríklad v 19. storočí.
A teraz k samotnému argumentu, že deflácia ohrozí spotrebu. Tento argument nemá logiku. Pokiaľ ceny produktu v dôsledku inflácie rastú a vaša mzda sa nemení množstvo vecí na ktoré vám stačia peniaze sa zmenšuje. Takže je to presne naopak a v dôsledku toho si môžete každý rok kúpiť menšie množstvo tovarov a vaša spotreba klesá, nie stúpa! Inflácia spôsobuje pokles spotreby nie jej nárast. A deflácia spôsobuje presný opak, pretože pokiaľ vám pre pokles cien ostane viac peňazí logicky si môžete kúpiť viac výrobkov a vaša spotreba stúpa!
Teraz už dúfam chápete prečo je daný argument o spotrebe u zástancov inflácie chybný a nemá žiadnu logiku. Je tu jedna výnimka a tým je dlh, avšak ani táto výnimka nič nemení iba celú vec trochu zahmlí. Zoberiete si auto na dlh a vaša spotreba na krátku dobu narastie v mesiaci kedy ste si auto kúpili. Avšak teraz budete musieť auto niekoľko rokov splácať a vaša spotreba počas týchto rokov klesne, pretože časť peňazí ktorú by ste normálne minuli na tovary a služby teraz musíte minúť na splátky. Ekonómovia a politici sú z krátkodobého efektu výraznej spotreby po zobratí úveru nadšení, a snažia sa o to aby čo najviac ľudí zvýšilo svoju spotrebu týmto spôsobom. Preto dochádza v čase nižších úrokových sadzieb k rastu ekonomiky, pretože sa výrazne zvýši spotreba avšak, keďže je to iba dočasné a po eufórií zo spotreby prichádzajú splátky ktoré spotrebu dlhodobo naopak znižujú, efekt je iba dočasný a nie dlhodobo udržateľný a nasleduje kríza.