Už viac krát som spomínal nepodmienený základný príjem(ďalej len NZP), ako efektívnu formu sociálnej pomoci a zároveň taktiež aj formu mierneho zníženia ekonomickej nerovnosti. Pozrime sa teraz hlbšie na ekonomickú teóriu, aby sme mohli objektívnejšie zhodnotiť či existujú aj efektívnejšie formy sociálnej pomoci, ako napríklad potravinové balíčky.
Ako funguje spoločnosť? Konkrétne nás zaujíma, ako sa distribuuje bohatstvo v spoločnosti? Pomocou peňazí(myslí sa všeobecný pojem ako prostriedok výmeny, ktorý má hodnotu). Ak bude niekto namietať, že v súčasnosti sú peniaze iba nekryté papieriky, ktoré nemajú hodnotu tak má pravdu v tom, že sú nekryté, ale ak vojdete do obchodu so 100 eurovou bankovkou tak zistíte, že hodnotu mať bude. Otázka, ktorú máme pred sebou, teda znie. Existuje efektívnejšia forma distribúcie bohatstva ako pomocou peňazí? Aby sme dokázali odpovedať na danú otázku, musíme porovnať aké ďalšie možnosti distribúcie poznáme a taktiež si vysvetliť základné ekonomické problémy, ktoré počas distribúcie nastávajú. Tým prvým je, že, množstvo tovarov a služieb je obmedzené a druhým problémom je fakt, že hodnota je u ľudí subjektívna.
To, že množstvo tovarov a služieb nie je nekonečné, je fakt, ktorý netreba ďalej vysvetľovať nikomu. Teda tovar alebo služba sa nedostane ku každému kto ju chce/potrebuje. Druhý problém je subjektivita hodnoty. Subjektivita hodnoty u ľudí vysvetľuje prečo mali s teóriou hodnoty tak veľký problém ako klasickí ekonómovia tak aj Karol Marx. Napríklad paradox hodnoty diamantu a vody. Prečo má voda oveľa nižšiu hodnotu než diamant, ak je pre život oveľa dôležitejšia? Preto, lebo hodnota u ľudí je subjektívna. Ak sa nachádzate uprostred púšte a budete mať na výber medzi diamantom a litrom vody vo fľaši, tak si pravdepodobne každý vyberie liter vody(vravím pravdepodobne, pretože keďže hodnota je subjektívna kľudne si môže niekto vybrať aj druhú možnosť). Ak budeme niekde na Slovensku, kde je vody dostatok a dostanete na výber litrovú fľašu vody alebo diamant tak tentoraz si pravdepodobne každý vyberie diamant. Druhý problém, ktorí si všimli všetci aj tento rok pri cene ropy je možnosť zápornej ceny. Ak sa na tento paradox pozrieme s poznaním, že hodnota u ľudí je subjektívna tak zistíme, že je to úplne bežný jav dokonca aj v prípade ak ide o nedostatkovú službu/tovar. Napríklad, keď človek býva v paneláku a mení nábytok, ktorý je ešte zachovali za nový a nenájde žiadneho kupca v okolí tak ho bude musieť niekomu darovať alebo zaplatiť, aby mu ho zobral preč a uvoľnil mu miesto(teda bude mať preňho daný nábytok zápornú hodnotu). To, ale neznamená, že niekde o 100km ďalej sa nebude nachádzať človek, pre ktorého by mal aj tento starší, ale zachovali nábytok hodnotu, za ktorú by bol ochotný zaplatiť.
Takže teraz, keď vieme, že množstvo tovarov a služieb je obmedzené a hodnota je subjektívna môžeme porovnať spôsoby distribúcie bohatstva. Napadnú ma 3 spôsoby distribúcie v spoločnosti. Prvý je za pomoci ceny, ten sa používa všade vo svete a používal sa aj v ZSSR alebo, aj v ČSSR. Druhý je prídelový systém, ktorý sa najčastejšie používa v čase vojny alebo počas krízy. Tretí je komunistický systém, ktorý sa reálne používa napríklad v rodine. Teraz sa pozrime, ktorý z týchto systémov efektívnejšie distribuuje bohatstvo. Keďže množstvo tovarov a služieb je obmedzené ani v jednom systéme nebudú naplnené všetky vaše potreby, pretože je to fyzicky nemožné. Preto vyberáme podľa toho, ktorý spôsob distribúcie lepšie/efektívnejšie naplní potreby ľudí.
Najprv sa zamerajme na cenový spôsob distribúcie, ktorý sa zvyčajne nazýva trhovým. Názov trhový je dosť nešťastný, pretože spôsobuje u ľudí a ekonómov domnienku, že funguje iba tam, kde je voľný trh. V bežnom živote podmienky na fungovanie ideálneho voľného trhu nikdy nenastanú a napriek tomu sa cenový systém používa takmer v každej krajine na svete, čo znamená, že na svoje fungovanie nepotrebuje ideálne trhové podmienky. To, že sa používal vo východnom bloku a v súčasnosti sa používa aj v “nekapitalistických krajinách” je toho dôkazom. Dôvod, ktorý spôsobuje, že je efektívnejší než ostatné dva spomenuté systémy pre distribúciu bohatstva je ten, že sa najlepšie vysporiada s problémami, ktoré pri distribúcií nastávajú. Teda s tým, že množstvo tovarov a služieb je obmedzené a hodnota u ľudí je subjektívna. Nikto iný okrem vás nevie za tú istú sumu peňazí kúpiť pre vás dôležitejšie/potrebnejšie veci než si dokážete kúpiť vy sami. Už fakt, že aj v ZSSR používali peniaze odhalí, ktorá možnosť distribúcie je efektívnejšia.
Najväčšia neefektívnosť prídelového systému, ako napríklad v prípade potravinových balíčkov je subjektívnosť hodnoty. Takže ak dáte dvom ľuďom kukuricu v konzerve, ktorá stála 1 euro, pre každého z nich bude mať odlišnú hodnotu. Je nemožné tento rozdiel vyjadriť matematicky, ale určite sa všetci zhodneme, že pre človeka, ktorý kukuricu nejedáva bude oveľa menej hodnotnejšia než pre toho komu chutí. A, čo je ešte dôležitejšie a určite to treba spomenúť je fakt, že čím viac rôznych tovarov a služieb, čím väčší výber, tým viac bude efektívnosť prídelového systému za cenovým zaostávať.
Komunistický systém v rodine funguje, pretože, všetci členovia domácnosti sa veľmi dobre poznajú a je tam prirodzená hierarchia. Takže v prípade rodiny, kde sú 2 deti a rodičia spravia nákup, tento nebude rozdelení medzi členov rodiny ani podľa ceny a, ani podľa prídelového systému, ale podľa toho, ako sa dohodnú. Tento systém, ale môže fungovať len v prípade, že sa všetci jeho členovia navzájom dobre poznajú, pretože niekto musí rozhodnúť, čo a, ako sa rozdelí. Pri väčších celkoch než rodina je, preto nepoužiteľný(prvé kresťanské komunity žili podobným spôsobom).
Na záver, teda môžeme skonštatovať, že vyplácanie NZP je oveľa efektívnejšie než dávanie potravinových balíčkov v rovnakej cene a keďže na NZP by mal mať nárok každý dospelý občan tak aj spravodlivejšie.
Poznámky na záver.
V ekonomike je pre distribúciu, ale aj produkciu efektivita dôležitá, pretože množstvo tovarov a služieb je obmedzené. Takže, ak chceme, aby sa, čo najlepšie naplnili potreby ľudí je potrebné, aby distribúcia a aj produkcia prebehla, čo najefektívnejšie.
Cenový systém je efektívnejší než ostatné dva spomenuté systémy, to, ale neznamená, že je dokonalý alebo, že v budúcnosti nemôže existovať efektívnejší systém.
V článku som sa pre, čo najväčšie zjednodušenie venoval len distribúcií bohatstva nie jeho produkcie.
Dôvod prečo cenový systém fungoval a funguje aj v socialistických krajinách je fakt, že nikoho pri nákupe nezaujímajú výrobné náklady alebo zisk predajcu. Takže pokiaľ bolo v ČSSR v obchode mlieko, ktoré sa predávalo za menej než boli jeho výrobné náklady pre kupujúceho to bolo úplne nepodstatné. Pretože aj vtedy bolo v obchode dodané iba určité množstvo mlieka a ľudia mali k dispozícii iba určité množstvo peňazí, (ktoré mali určitú hodnotu)cena umožnila jeho distribúciu efektívnejšie než ostatné možnosti. Samozrejme pokiaľ niekto predáva za menej, ako sú výrobné náklady tak je otázne, ako dlho dokáže dotovať stratu plus keďže každý ďalší vyrobený kus zväčší jeho stratu pravdepodobne sa bude snažiť vyrobiť, čo najmenej kusov. To je jeden z dôvodov prečo dochádzalo vo východnom bloku k nedostatku tovaru v obchodoch. Cena, za ktorú sa predávalo bola u niektorých produktov pod výrobnými nákladmi a keďže každý ďalší kus výrobcu len zvýšil jeho stratu nemal žiadnu motiváciu, aby zvyšoval počty dodaného množstva tovaru.
To, že hodnota je subjektívna si v bežnom živote málokto všimne. Dôvod je ten, že ak sa vrátime k príkladu s kukuricou a dáme dvom ľuďom z nejakého dôvodu po konzerve kukurice, tak z nášho pohľadu sme dali obidvom vec, ktorá má pre nás rovnakú hodnotu. Málokto sa, ale zamyslí, že z pohľadu ostatných ľudí to neplatí.
Spomínané systémy nie sú jednoliate. Existuje efektívnejší aj menej efektívnejší cenový systém rovnako, aj prídelový a komunistický. Avšak aj menej efektívny cenový systém bude stále efektívnejší než efektívny prídelový systém. To je napríklad dôvod prečo sa v súčasnosti v žiadnej krajine iný než cenový systém nepoužíva.